Fear of Love 1.časť

Táákže tu vám rovno pridávam 1.časť poviedky Fear of Love dúfam že ju bude niekto čítať a ak sa vám bude páčiť tak komentík by potešil xD tak huráá do čítania :) .

-----------------------------------------------------------

,,Vsávaj!! Preber sa !!! Je ráno, je ráno dneska je veľký deň!! Stávaj sestrička!!“
Snažila som sa spoza ten hluk čo vydával môj mladší brat ešte zaspať ale na to až moc skákal po mojej posteli a vykrikoval. Posadila som sa na posteľ, pretrela si oči, a pozrela sa na Tomáša ktorí už na mňa pozeral so psími očami a otázkou na jazyku.

,,Vieš čo je dnes za deň Kitty ??“...

,,Uhm..počkaaaj, že by tvoje 5 narodeniny ??“ Pozrela som sa na neho s úsmevom na perách a uvidela som, ako sa mu rozžiarili oči.

,,Ano..už som veľký chlapec však ?“ .

,, Presne tak Tomáš.“ Zasmiala som sa a postrapatila mu vlasy.

Iba sa zasmial a zutekal z mojej izby. Slabučko som sa pousmiala a ako tak sa vykotúľala z postele až ku skrini. Vonku svietilo slnko a jeho teplé lúče ma príjemne hriali na tvári. Vybrala som si veci obliekla sa a vybrala sa do kúpelne sa upraviť. Nech aspoň trochu vyzerám ako človek. Nad svojou myšlienkou som sa iba zasmiala. V kúpeľni som dlho nebola. Ked som vyšla hned som si to namierila do kuchyne pretože moje brucho sa začalo dožadovať pozornosti. ,,Bré Ránko mami.“

,,Aj tebe dobré.“ Usmiala sa na mňa a dalej sa venovala raňajkám.

Sadla som si a pustila sa do raňajok, ktoré ma už čakali na stole.

Rozmýšľala som, kam a čo budem dnes robiť. Nič ma nenapadalo tak som sa rozhodla že sa pôjdem iba tak prejsť. Ked som dojedla riad som si odložila a iba povedala mame kam idem. Rýchlo som si zbehla hore pre pár vecí a mohla som ísť. Ked už sa pôjdem prejsť rozhodla som sa že sa pôjdem kuknúť aj po niakom darčeku pre Tomáša. Do uší som si dala sluchátka a pustila si Rock Me od One Direction.

Ale ked už sme u toho...poviem vám pár veci o sebe. Ostatné sa časom dozviete.

Volám sa Katie Jones ale príbuzní,rodina či kamaráti (ktorých som mala)

ma volajú Katie,Kate,Kitty alebo Katusha. Nemám rada ak mi niekto povie Katarína. Ani neviem prečo. Mám 17 rokov a za týždeň mi bude 18.

Na svoj vek som až príliš malá a preto si ma niektorí ľudia mýlia so

šiestačkou na základnej škole. No niektorí aj so škôlkarkov. Svoju výšku nenávidím. Je viac vecí ktoré na sebe nenávidím ale to sa dozviete časom. Mám mladšieho brata Tomáša a mamu Eriku. Náš otec nám umrel pri autonehode ked išiel z práce. Tomáš mohol mať v tedy 2 roky a ja asi 15 rokov. Mama to niesla naozaj zle ale časom to bolo lepšie. Je to síce ťažké bez neho a dosť nám tu aj chýba ale zvládame to.

Mám takú menšiu záľubu tvoriť a vyrábať. Dosť často aj kreslím či sú to už maličkosti alebo niečo veľkolepé stále niečo musím robiť. Je to pre mňa ako....ako to len nazvať...ako droga. Neviem bez toho byť. Mama si aj myslela že to už preháňam no časom si všimla že to čo robím je niečo neobyčajné. A tak som v tom pokračovala. Podstate moje tvorenie a kreslenie začalo od kedy som spoznala skupinu One Direction. Tá skupina vo mne vyvolala a prebudila niečo čo som dlho v sebe skrývala.

Ale z jedným som sa zmierila. Že ich nikdy nestretnem. Na čo si robiť falošné ilúzie. Nikdy neprídu na Slovensko. Najprv som sa snažila tomu veriť lenže som začínala byť sklamaná. Snažím sa veriť že prídu ale aj keby že hej, tak ja tam nebudem môcť ísť. Takže ich nikdy nestretnem. Neviem čo by ste ešte o mne mali vedieť. Uhm chodím na strednú umeleckú školu ale to vás asi nezaujíma :D. No dobre vráťme sa do reality.

Prechádzala som sa ulicami a premýšľala nad tým či si vôbec niekedy nájdem kamarátov. Mala som ich pár no vlastne len 2. Ale po čase som prišla aj o tých. Skončila som zakladnú a sľúbili sme si že si budeme písať a volať ale tak sa nestalo a oni sa na mňa vykašlali. Typický falošní kamaráti. Čakali na to kedy sa ma zbavia. Mala som dvoch chalanov ale obi dvaja boli rovnaký využiť, vyspať sa a odkopnúť čo najhoršie ako sa len dalo. Bolo to to najhoršie čo sa mi v živote stalo. Kvôli nim som si toho moc veľa prešla a dopadlo to aj tak že sa to zvrtlo aaaa....no to je jedna taká dosť krutá spomienka hlavne pre mňa a nechcem si na to znova spomínať.

Prešla som ešte pár krokov a zastavila som sa v jednom obchode z hračkami kde som Tomášovi kúpila Woodyho. Strašne má rád Toy Story. Má skoro všetkých skoro....až na to že Woodyho nikdy nevedel zohnať tak sa určite poteší. Zobrala som ho zaplatila a dala si ho do tašky.

Ešte sa mi domou nechcelo ale nakoniec som sa rozhodla že pôjdem.

Ked som prišla rýchlo som vybehla do izby zavrela sa a Woodyho skovala do narodeninovej tašky rozhodnutá že mu to dám neskôr ale nesmie to nájsť to už nebude taký veľký darček ked uvidí čo mu chcem dať.

,,Katie !!“ Som doma len chvíľku a už ma volá mama. Rýchlo som zbehla dole a pozrela sa čo sa deje. Mávla na mňa rukou a už som vedela o čo ide. Zbehla som hore pre Tomášov darček a išla späť. Mama už z tortov v ruke mierila ku natešenému Tomášovi. ,,Všetko najlepšie Tomáš k tvojim 5 narodeninám !!“ Položila som s mamou tortu aj s darčekmi pred neho a s radosťou sa hned pustil do rozbaľovania. Ked ho vidím ako sa smeje a raduje, vždy sa musím nad tým pousmiať. Taký malí a už to je horšie ako ja :D. Nad tou myšlienkou som sa zasmiala a pomohla mame s krájaním torty.

,,Katie....chcela by som ti niečo dať mám to už dlhšiu dobu a rozhodla som sa že ti to dám už dnes. Tuto dúfam že sa ti to búde páčiť.“ Mama mi podala veľkú bielu obálku v ktorej bol asi dopis alebo niečo podobné.

,,Dakujem neskôr sa na to pozriem.“ Usmiala som sa a začala premýšľať čo by asi tak v tej obálke mohlo byť. Samozrejme nič ma nenapadalo okrem toho dopisu. Ale aj keby...od koho tak asi. Po chvíľke som sa vybrala hore do izby. Sadla som si na posteľ a pohľadom som si premeriavala obálku s nedočkavosťou a zvedavosťou som ju začala opatrne otvárať.

To čo som zbadala v nej som nikdy nečakala a ani nad tým nikdy nepremýšľala.